dedo Jano

Využívanie krehkosti detí je v biblickom vyjadrení svojím spôsobom do neba volajúcim hriechom. Krehkosť je predpokladom aj pre sexuálne zneužívanie. Sexuálne zneužívanie má rôzne formy: od slovného „pokrikovania“ až po dokonaný telesný styk.

Mediálne výstupy z posledných rokov sexuálne zneužívanie detí a mladistvých viedli k označeniu katolíckej Cirkvi ako hlavného „predátora“. Nie je tomu však tak. Dovolím si ponúknuť širší pohľad na túto problematiku.

Metanalýza 65 štúdií z 22 krajín konštatovala, že približne 7,9 % mužov a 19,7 % žien čelilo sexuálnemu zneužívaniu pred dosiahnutím veku 18 rokov. Najvyššia miera prevalencie sexuálneho zneužívania detí a mladistvých bola zaznamenaná v Afrike (34,4 %). V Európe bola miera prevalencie tohto sexuálneho zneužívania 9,2 %, v Amerike to bolo 10,1 % a v Ázii to bolo 23,9 % (Wihbey,2011).

Podľa štúdie, zameranej na profil a vzťah páchateľa, pričom objektom sexuálneho zneužívania boli dievčatá pred dosiahnutím veku 18 rokov sexuálne zneužívané členmi rodiny v 29 %, priateľmi alebo známymi v 60 % a cudzími ľuďmi v 11 % (Russel,1986).

Závažnosť sexuálneho zneužívania detí a mladistvých zvýrazňujú odhady, že reálny počet prípadov  tohto zneužívania je približne desaťnásobne vyšší, ako býva počet oficiálne evidovaných prípadov.

Rizikovými faktormi tohto zneužívania sú najmä: ženské pohlavie, vek, zdravotné postihnutie a dysfunkcia rodiny. Dôsledkom sexuálneho zneužívanie býva vznik depresie po prechode do dospelosti, zneužívanie návykových látok, ale tiež aj sexualizované správanie detí. Preventívne programy zatiaľ nemajú žiaducu efektivitu (Putnam,2003).

Napriek vedeckému skúmaniu a jeho výsledkom, výraznej spoločenskej podpore „boja“ proti sexuálnemu zneužívaniu detí a mladistvých, nie je viditeľný reálny pokles prípadov tohto zneužívania ani vo vyspelých krajinách. Podľa údajov z Austrálie sa prevalenia (miera) sexuálneho zneužívania detí v rokoch 2004 – 2008 sa pohybovala medzi 7,92 (2006 – 07) a 8,44 (2005 – 06) na každých 10 000 detí (Matthews,2009).

Na druhej strane sa v podstate súbežne objavil fenomén tzv. falošného obvinenia zo sexuálneho zneužívania. Podľa údajov z rôznych zdrojov sa pohybuje od 2 % až do 10 %  všetkých prípadov obvinení (Mikkelsen,1992).

Dôsledky falošných obvinení zo sexuálneho zneužívania detí sú pritom zreteľné a závažné. Podľa  americkej prípadovej štúdie z nespravodlivo obvinených mužov 33 % z nich stratilo prácu, 60 % sa muselo presťahovať a 40 % rodín muselo pre znížený ekonomický príjem prejsť na sociálnu podporu. Celkom  27 % z falošne obvinených sa rozviedlo a 60 % falošne obvinených sa rozišlo s doterajším partnerom (Richardson,1990).

Citlivosť voči problematike sa v niektorých prípadoch paradoxne preniesla až do tzv. diskriminačnej legislatívy. Napr. vo Veľkej Británii sa ešte v r. 1991 výrazne znížila miera pre uznanie dôkazov na spáchanie trestného činu sexuálneho zneužívania (Exton,2003).

Ako je na tom Cirkev? Nemecká štúdia, zameraná na rozsah sexuálneho zneužívania maloletých členmi Katolíckej Cirkvi v Nemecku, bola metodicky postavená na skúmaní personálnych spisov 38 156 katolíckych kňazov, diakonov a mužských členov reholí v pôsobnosti Nemeckej biskupskej konferencie v období od roku 1946 do roku 2014. Na štúdii sa zúčastnilo všetkých 27 nemeckých diecéz. Celkovo 4,4 % všetkých duchovných (N = 1 670) od roku 1946 do roku 2014 sa údajne dopustilo sexuálneho zneužívania, pričom 3 677 detí alebo mladistvých bolo identifikovaných ako obete sexuálneho zneužívania. Ako autori konštatovali, výsledky boli podobné výsledkom z porovnateľných štúdií v Spojených štátoch (Dressing,2021).

Ako je na tom šport? Šport je považovaný za rizikový priestor pre sexuálne zneužívanie detí a mladistvých osôb. Výstupy  z projektu „Child Abuse in Sport: European Statistics (CASES)“, ktorý zahŕňal šesť európskych krajín (Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Rumunsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo), ukázali, že bežnou skúsenosťou s medziľudským násilím na deťoch do 18 rokov v športe bolo psychické násilie (65 %), nasledovalo fyzické násilie (44 %), zanedbávanie (37 %) a nekontaktné sexuálne násilie (35 %); 20 % účastníkov však uviedlo kontaktné sexuálne násilie (Alexandre,2022).

Ako je na tom škola? Podľa amerických kanadských údajov je sexuálnemu obťažovaniu v škole vystavených cca 9,2 % detí (Southern California Criminal Lawyer Blog,2022). Uvedený výstup v podstate potvrdzujú aj iné zdroje, ktoré uvádzajú, že približne 8,7 % detí je v školách vystavených nekontaktnému sexuálnemu obťažovaniu  a 6,7 % detí je vystavených kontaktnému sexuálnemu obťažovaniu (Shakeshaft,2003).

Ktoré oblasti sú naozaj rizikové?

V r. 2016 boli publikované prvé správy o rozsiahlom sexuálnom zneužívaní v USA, ktoré sa týkali najmä gymnastiek. Približne 370 športovkýň a športovcov  udalo, že cca v posledných 20 rokoch boli sexuálne obťažovaní osobami z gymnastického prostredia. Samotný hlavný obžalovaný, dr. Nassar, sa priznal k viac ako 300 prípadom sexuálneho zneužívania, pričom mnohé obete mali menej ako 18 rokov. Pri prepočte na cca 148 000 aktívnych športovcov amerického „Zväzu gymnastiky“ ( United States of America Gymnastics) a na 1 rok  (z 20 rokov) to znamená, že ročne sa vyskytlo cca 18 až19 prípadov sexuálneho zneužívania, pričom ročne sa udial cca 1 prípad na 8 000 športovcov.

Obdobne sa dá hodnotiť aj rozsah vyššieuvedeného sexuálneho zneužívania členmi Katolíckej Cirkvi v Nemecku. Pri prepočte na ročný výskyt to znamená cca 54 prípadov, pričom ročne by to bolo do roku 1990 cca 1 prípad na 78 000 detí v kategórii od 10 do 18 rokov, kým po roku 1990 (po zjednotení Nemecka) by to bolo cca 1 prípad na cca 104 000 detí v tej istej vekovej skupine.

Pre obdobný prepočet z prostredia školstva nie sú, napriek udávanému takmer 10%-nému výskytu sexuálneho obťažovania, relevantné údaje. Nepriame údaje poskytujú americké zdroje, ktoré hovoria o „suspendácii“ 2 570 učiteľov v období rokov 2001 až 2005 pre sexuálne nevhodné správanie. V prepočte na 1 rok to znamená 514 suspendácií a v inom prepočte je to 1 učiteľ na cca 5 840 učiteľov (AP,2016).

Objektívna medializácia prípadov sexuálne zneužívania ako takého a zvlášť sexuálneho zneužívania detí a mladistvých sa stáva niekedy problematickou, zrejme kvôli atraktivite témy, spoločenskému tlaku, ale zrejme aj z pohľadu komerčných aspektov či ideologických zameraní médií.

V prípade súdneho procesu s kardinálom Pellom, ktorého po dvojnásobnom odsúdení a približne ročnom väzení v plnom rozsahu z obvinenia zo sexuálneho zneužívania oslobodil v roku 2020 Najvyšší súd Austrálie (High Court of Australia). V roku 2021 Najvyšší súd štátu Viktória (Supreme Court of Victoria) udelil státisícové pokuty 12 mediálnym spoločnostiam za „uzurpovanie si úlohy súdu“. Výmenou za tieto priznania viny bolo zrušených 15 obvinení voči jednotlivým novinárom (McGowan et al.,2021).

Na Slovensku sa vyskytol obdobný prípad falošného obvinenia duchovnej osoby zo sexuálneho zneužívania, ktorou bol biskup Chautur. Civilné i cirkevné „trestné“ konanie, ktoré trvalo asi 3 roky, nepreukázalo jeho vinu a v oboch prípadoch bolo zastavené, resp. trestné obvinenia boli zrušené. Mediálne výstupy pritom po zverejnení jeho prípadu navodzovali skôr dojem jeho (predpokladanej) viny, kým ukončenie jeho vyšetrovania prešli v podstate bez zmienky alebo viac menej strohým konštatovaním.