dedo Jano

Vážený pán minister!

Dovoľte mi nevyžiadane Vás osloviť ( ale – vox populi vox deí … čo platí aj pre jednotlivca) a v rámci mojej večernej „chvíľky poézie“ Vám tak trochu reflexívne napísať : vyšlo to na desať dobre mienených rád.

1. Zaradiť „čurillovcov“ späť do práce, preradiť ich však na nižšie posty v rámci disciplinárneho konania.
2. Zrýchliť a kvalifikovane ukončiť – ale na báze „sina ira et studio“ (čiže bez hnevu a zaujatosti) spoločensky a politicky citlivé procesy, ktoré vedú orgány činné v trestnom konaní.
3. Dôrazne sa trestne vysporiadať s „motivovanými či až premotivovanými kajúcnikmi“.
4. Hasičské autá kupovať priamo u osvedčených výrobcov, za štandardnú cenu a v garantovanej bezchybnej kvalite.
5. Nemať príliš osobitné požiadavky pri verejnom obstarávaní na kúpu policajných košieľ (mali obsahovať polyamidové vlákno modifikované škrupinami kávových zŕn).
6. Vrátiť sa k štandardnému legislatívnemu procesu v prípade zmeny Úradu pre ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
7. Hlavne si aspoň raz do týždňa kontrolujte schránku elektronickej pošty.
8. Robte veci tak, aby ste neboli hrobárom svojej vlastnej strany, ale jej skutočným lídrom.
9. Ukážte, že Vaša strana nie je handra- ani dovnútra ani navonok.
10. Skúste „nahodiť“ svoj šatník do tmavších, solídnejších, farieb.

Vážený pán minister! – máte zvukomalebné meno a priezvisko. Skúste ho nenosiť ako nejaký „trpko“ z východoslovenskej dediny, ale ako chlap, ktorého meno musí, ako ministra vnútra SR a predsedu koaličnej politickej strany, verejnosť tak správne chlapsky cítiť.

Mrzelo by ma, keby tieto rady boli vnímané ako irónia či sarkazmus, určite primárnym podnetom bola snaha o celospoločenské dobro.