dedo Jano

Nedávno rezonovala na Slovensku správa o nevydarenom tendri na záchranky (stanice záchrannej zdravotnej služby – ZZS), kde to „smrdelo“ v lepšom prípade netransparentnosťou, v horšom prípade dohodou o výsledku a v tom najhoršom prípade ťažkou korupciou.

Minister Šaško rozhorčene opakovane vystúpil na verejnosti, sľúbil audit, nápravu, nový tender … a odvtedy je ticho ako „po pěšině“.

Tento tender je pritom len jednou z častí, ktoré robia „záchranky čoraz horšie a horšie manažovaným segmentom“ zdravotnej starostlivosti.

Na začiatku bol zákon o Záchrannej zdravotnej službe  v roku 2004 a príslušné vyhlášky. Umožnil privatizáciu záchrannej zdravotnej služby. V roku 2005 mala záchranná zdravotná služba na Slovensku 264 staníc/ambulancií, ktoré zahrňovali 112 ambulancií typu RLP (rýchla lekárska pomoc -s  lekárom), 144 ambulancií RZP (rýchla zdravotná pomoc – so záchranárom) a 8 ambulancií MIJ (mobilná intenzívna jednotka).​ Spomínaný model siete mal poskytnúť  dostupnosť ZZS do 15 minút pre 95 % obyvateľov Slovenska.

Aby minister Zajac presadil tento zákon do praxe, extrémne zvýhodnil finančné zhodnotenie ZZS, čo sa premietlo do platov personálu a tým pádom aj do atraktivity pre zdravotníckych pracovníkov (podobne ako napr. v prípade dialýz, laboratórií či zobrazovacích vyšetrení), ale  najmä do ziskov pre majiteľov ZZS.

Odhadovalo sa, že jedna stanica dokázala zarobiť svojmu majiteľovi aj jeden milión eur ročne. Dnes je to zrejme menej, ale stále je to lukratívna a zárobkovo istá oblasť podnikania v zdravotníctve.

Svedčí o tom aj skutočnosť, že v roku 2025 mala záchranná zdravotná služba na Slovensku už 344  pozemných staníc.

Medzitým sa ale vyrovnali platové podmienky v nemocniciach najmä pre lekárov a výsledkom bol postupný odchod lekárov zo sanitiek. Výsledkom je, že v tomto roku je už len cca 84 posádok RLP a až 237 posádok RZP.

Už len tento fakt hovorí svojím spôsobom o neprípustnej diskriminácii pacientov, ktorých príde ošetriť a lekár a tých, ktorých príde ošetriť záchranár (rozdiely v kvalifikácii a v kvalite sú zrejmé). Napríklad z technických výkonov záchranár môže síce v indikovaných prípadoch intubovať pacienta, ale nemôže mu zaviesť centrálny katéter.

Preto, a nech mi tí dobrí záchranári odpustia, princípom posádky so záchranárom je čo najskôr dopraviť pacienta na kvalifikované pracovisko (t. j. princíp- príď! – nalož! – odvez! – odovzdaj!

V roku 2024 mala ZZS na Slovensku cca 580 000 výjazdov, čiže cca 1 590 výjazdov na deň, resp. cca 20 výjazdov v jednom okrese počas 24 hodín. Drvivá väčšina z nich skončila odovzdaním na príslušnej ambulancii v nemocniciach.

Medzitým nové a nové reformy svojím spôsobom posilňovali ZZS, pretože sa postupne zrušili alebo výrazne časovo obmedzili ambulantné lekárske pohotovosti (kde predtým slúžili dvaja lekári, jeden mal výjazdy za pacientom do 24. hodiny a druhý bol na mieste do 7.00 hod., tak teraz slúži jeden na mieste maximálne do 22.00 hod.).

Výsledkom je preťaženie nemocníc pacientami dovezenými ZZS najmä počas pohotovostných služieb.

Pritom týchto „urgentných“ pacientov by mali riešiť na urgentných príjmov. Ale na Slovensku bolo uznaných v roku 2025 celkovo 46 urgentných príjmov v nemocniciach, z toho 34 urgentov prvého typu a 12 urgentných príjmov druhého typu (6 dospelých a 6 detských). V podstate len každá tretia nemocnica má vybudovaný urgentný príjem prvého typu.

Závery

1. Prevádzkovanie staníc ZZS je predovšetkým „biznis“ a nie kvalita.
2. Presun starostlivosti poskytovanej ZZS na záchranárov je sprevádzané nevyhnutným poklesom kvality akútnej zdravotnej starostlivosti.
3. Výsledkom je „zbytočné preťaženie“ hlavne ústavnej pohotovostnej služby a to vzhľadom na nedobudovanú sieť urgentných príjmov (mali by byť v každej nemocnici).

Riešenia

Riešenia sa núkajú v podstate automaticky.

1. Stanoviť reálnu cenu za starostlivosť v rámci ZZS.
2. Znížiť počet staníc ZZS na cca 160 maximálne 200 (čiže minimum dve stanice ZZS na jeden okres).
3. Stanoviť podmienky obsadenia ambulancií – buď lekár alebo záchranár.
4. Ak záchranár, tak mu treba dať adekvátne vzdelania a adekvátne kompetencie.
5. Dobudovať sieť urgentných príjmov (to mala byť priorita MZ SR v pláne obnovy a udržateľnosti  ..a nie nejaké zatepľovania budov).

A potom môžeme verejne aj polhodinu tlieskať tomu ministrovi, ktorý to tak urobí. A pokiaľ sa tak nestane, potom asi neostáva nič iné, len sa modliť, nech nie ste pacient v naozaj ťažkom kritickom stave, po ktorého príde ZZS.