dedo Jano

Spor o realitu, o jej vykladanie a interpretáciu, je starý ako ľudstvo samo.

V tomto spore nie je vždy zastúpená tvz. elementárna logika ale často vnútorné presvedčenie, ktoré obhajujeme ako pravdu a to bez ohľadu na dôkazy.

V niektorých prípadoch sa musí racionalita uchýliť k lapidárnemu až drsnému vysvetleniu, v rámci ktorého privádza zvyčajne ideového protivníka do reality.

V 19. storočí vrcholil spor medzi nemeckými filozofmi, materialistami a hegeliánmi o vnímaní reality. G. W. F. Hegel (1770-1831) je považovaný za zakladateľa hegeliánizmu. Hegeliánizmus vychádza z tvz. z objektívneho idealizmu, teda z idey, že realita je v podstate duchovná a myšlienková a že vlastne neeexistuje, lebo si ju vytvárame vo svojej mysli, ako obraz vonkajšieho sveta.

Vtedajší materialisti, ktorých čelným predstaviteľom bol L.  A. Feuerbach (1804-1872), tvrdili, že svet je objektívna realita, ktorý je preto aj objektívne poznateľný.

V tomto spore sa často spomína „materialistický argument“ pripisovaný práve Feuerbachovi, že ak by to bolo tak, ako tvrdia idealisti, že svet je len odrazom, ktorý vzniká v našich očiach, potom prečo si mačka nezatína pazúry do vlastného oka, namiesto do živej myši, ktorú drží v pazúroch.

Po novele Ústavy SR sa znovu rozhoreli vášne a úvahy, v ktorých sa bohato zamieňali termíny ako biologické pohlavie a rod, resp. realita pohlavia a pocit.

A preto možno s analógiou spomínaného výroku o mačke a myši, a mačacích pazúroch, sa takrečeno natvrdo dá položiť otázka, že čo si myslí transsrodová žena (čiže biologický muž s pocitovou identifikáciou ženy, ale so zachovanými vonkajšími mužskými pohlavnými znakmi), že drží v ruke – keď močí na záchode a drží si pritom ….. ?

Čo myslíte, páni progresívci?