dedo Jano

„Nezabiješ!“ je Boží príkaz, ktorý je zakotvený ako v Starom zákone tak aj v Novom zákone.

„Nezabiješ!“ je vyjadrením univerzálnej a absolútnej hodnoty ľudského života, aj v súčasnej, dominantne sekulárnej spoločnosti pretavenej do základného ľudského práva.

V tomto kontexte sa právo na život objavuje o. i. aj  v roku 1776, a to v Deklarácii nezávislosti Spojených štátov, ďalej v roku 1948 – vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN, a do tretice možno uviesť aj rok 1950, kedy bol Radou Európy prijatý Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ak bojovník HAMAS-u stlačí spúšť na samopale či útočnej puške a zabije nevinného, najmä dieťa, je to vražda.

Ak izraelský pilot stlačí spúšť v F-16(ke) alebo v F-35(ke) a spustí bombu, ktorá zabije nevinného, najmä dieťa, je to vražda.

Ani jeden z uvedených prípadov sa netýka ospravedlniteľného zabitia, či už v čase mieru alebo v čase vojny.

Vražda ako skutok sa nedá zmeniť žiadnymi slovami. Je to skutok, ktorý bol v podstate v Starom aj v Novom zákone charakterizovaný ako „do neba volajúci hriech“.

Zabitie za zabitie neprináša riešenie.

Po zabití sa často zatvrdzujú srdcia až do takej miery, že volajú po pomste.

Pomsta prináša ďalšie násilie, ďalšie zabíjanie a ďalšiu pomstu.

Je ťažké hľadať spôsob, ako „obmäkčiť“ tie zatvrdnuté srdcia.

Možno by pomohlo pozrieť sa na slzy palestínskych i izraelských matiek, ktoré plačú nad svojimi zabitými deťmi.

Sú totiž úplne rovnaké.