dedo Jano

Život prináša pri rozhodovaní rôzne paradoxy. Môžete mať , povedzme, pri rozhodovaní o tom istom probléme, tisíc strán analýz – vy sa rozhodnete „pre“ a dopadne to zle, a môžete mať jednoriadkovú analýzu – vy sa rozhodnete „pre“ a dopadne to dobre.

Univerzitná nemocnica Rázsochy sa začala stavať v r. 1987. Súčasný výsledok je súčtom opakovaných vajataní o jej význame a opodstatnenosti a v konečnom dôsledku súčtom zmarených príležitostí.

Medzitým 5 km od Rázsoch postavila Penta za cca 4 roky Nemocnicu Bory a tá sa vcelku v pohode začlenila do siete ústavnej zdravotnej starostlivosti. Penta to urobila jednoducho, šikovne a múdro: plány im urobil holandský kvalifikovaný ateliér, keď sa predtým „natrénoval“ na návrhu nemocnice v Michalovciach. Zaujímavé je, že pri tejto nemocnici nikto nediskutoval, či je na severe alebo juhu, na západe alebo na východe, ako to bude s dostupnosťou, dopravou, či úrovňou služieb.

Tak si to skúsme zjednodušiť.

Bratislava (Slovensko) potrebuje novú modernú univerzitnú nemocnicu. Je v podstate jedno, kde bude stáť. Výhodou Rázsoch je  napr.  výmera pozemku. Na Rázsochách je ho zrejme dosť na to, aby sa tam zmestila nemocnica s cca 800 lôžkami, budova Lekárskej fakulty UK zlúčenej so Slovenskou zdravotníckou univerzitou (činnosť dvoch samostatných inštitúcií, ktoré v zásade robia to isté, stráca v súčasnosti zmysel), možno aj vysokoškolský internát.  Spomínaný holandský ateliér by asi neodmietol takúto objednávku. A peniaze, áno, sú aj nie sú, ale určite sa dajú „nájsť“ a určite sa vrátia. Stačí sa v tomto prípade pozrieť do Brna na kampus Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity (iste, nemal rozsah projektu Rázsoch), aby sme zistili, ako sa to robiť môže, resp. má.

Ešte pár slov k peniazom. V súčasnosti sa skloňuje termín „hodnota za peniaze“. V tomto prípade by som rád použil skôr termín „hodnota nad peniaze“. Hodnotou nad peniaze môže byť nová kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, presah do vedy a výskumu, vyššia úroveň vzdelania a potom možno aj snaha preniesť to všetko do iných nemocníc na Slovensku.

Nuž a potom sa dajú riešiť ostatné bratislavské nemocnice: viac ako 100-ročnú babičku na Mickiewiczovej ulici, skoro 60-ročnú dámu na Kramároch a cca 40-ročné dámy na Ružinovskej či Antolskej.

Takže v podstate niet o čom. Len povedať áno alebo nie. Áno je v každom prípade tá lepšia voľba. Preto si dovolím záverečnú vetu: „Pani ministerka Dolinková, „kopnite“ to na Rázsochy!