E.F. Vidocq (1775-1857) bol pôvodne kriminálnik, ktorý sa neskôr stal zakladateľom a aj prvým náčelníkom francúzskej vyšetrovacej polície Sûreté. O svojom príbehu napísal autobiografiu pod názvom „Z galejníka policajným prefektom“.
V analógii s uvedeným názvom môžeme dať názov aj tomuto príbehu:“ Z vedúceho regionálnej správy ciest členom predstavenstva Transpetrolu“. Transpetrol je stopercentná štátna a., v roku 2024 (údaje za rok 2025 nie sú dostupné) dosiahol obrat cca 80 miliónov eur, a zisk asi 8,1 milióna eur.
Stačí sa zúčastniť len príslušného výberového konania a vyhrať ho. Vo výberovom konaní by mal vyhrať ten, ktorý v najvyššej miere splní príslušné kritériá.
Tie kritériá možno mohli byť takéto: Meno J.R.; právnické vzdelanie; funkcia – aspoň predseda okresnej organizácie nemenovanej strany; otec – aspoň predseda poslaneckého klubu NR SR nemenovanej strany; skúsenosti z regionálnej alebo štátnej správy (ideálne zo správy ciest – napokon, týka sa to prepravy).
Ročná odmena v „hrubom“ člena predstavenstva je cca 180 000 €, čiže mesačne sa jedná o cca 15 000 €. Údaje o odmenách pre členov DR nie sú k dispozícii.
Takže všetko je v poriadku. Legitímne a legálne až po strop. Akurát, že morálne je to na dne.
Ono je to fascinujúci príbeh schopného jedinca, napokon – keby nebol F. Vidocq tiež schopným jedincom, nestal by sa „policajným prefektom“.
A čitatelia môžu posúdiť, ktorý príbeh je „silnejší“.
nevedemosť /autora článku/ neospravedlňuje ...
Celá debata | RSS tejto debaty