dedo Jano

V októbri 2023 zaútočil HAMAS na Izrael. Pri tomto útoku bolo zabitých asi 1 200 ľudí a asi 250 ďalších bolo unesených do zajatia, pričom asi 100 z nich v zajatí zomrelo.

V nasledujúcej vojne bola v Gaze zabitých asi 70  000 ľudí, z toho asi 20 000 žien, 15 000 až 16 000 detí, pričom cca 4 000 detí nemalo viac ako 5 rokov. Počet zabitých príslušníkov HAMAS-u sa odhaduje na cca 10 000 ľudí. Po uzavretí prímeria bolo pri izraelských útokoch zabitých ďalších  cca 900 ľudí, z toho bolo cca 60 % žien a detí.

Na Gazu dopadlo asi 29 000 bômb, ktoré zničili alebo poškodili  na 60 % až 70 % celkovú infraštruktúru (domy, nemocnice, verejné budovy, cesty, vodovody, a pod.).  

Dôsledky vojny sú nasledovné: asi 85 % obyvateľov Gazy muselo opustiť svoje domovy, cca 500 000 ľudí trpí krajnou núdzou, v Gaze nie je funkčná ani jedna nemocnica, na liečbu akútnej podvýživy sa liečilo v dovtedy funkčných nemocniciach asi 20 000 detí, z toho 3 000 bolo vážne podvyživených. Odhaduje sa, že v Gaze ročne zomrie na následky hladu alebo kombinácie hladu a chorôb cca 500 ľudí.

Francúzsko reagovalo krajným rozhorčením pre nedôstojné zaobchádzanie izraelských úradov voči francúzskej občianke, ktorá bola zadržaná pri pokuse flotily Ben Sund prelomiť izraelskú námornú blokádu Gazy v máji 2026, a ministrovi národnej bezpečnosti Ben-Gvirovi bol zakázaný vstup do Francúzska.

To isté Francúzsko sa v prípade vojny v Gaze „zmohlo“ na: – vyzvalo na prímerie, uznalo oficiálne palestínsky štát, v roku 2024 zhodili v Gaze 100 ton humanitárnej pomoci, a  požadovali zastavenie hladovania.

Tento nepomer, ktorý sa týka francúzskeho postoja k neporušiteľnosti života, jeho ochrany, jeho dôstojnosti, dôstojnosti človeka a jeho základných práv, sa asi nedá ani číselne vyjadriť.

Toľkokrát proklamované hodnoty západnej spoločnosti sa v tomto prípade totálne stratili. To už ani tie mŕtve, umierajúce, alebo hladujúce deti nikoho „netankujú“?

Alebo budeme čakať, až spomínaná materiálna  „genocída“ prerastie v Gaze do tej ľudskej?