dedo Jano

EU a jej orgány začínajú čoraz častejšie a čoraz viac dvíhať adrenalín (čoraz väčšiemu počtu ľudí) opatreniami, pri ktorých sa EU čoraz výraznejšie riadi zásadou, že na jej orgány majú ľudia vzhliadať priam s pobožnou bázňou, pretože ak na niečo či niekoho zostupuje Duch Svätý každý deň (možno aj viackrát denne, ale zvlášť počas zasadnutí), tak je to EP a EU.

Táto čoraz zrejmejšia „bohorovnosť“ však svojou podstatou nesmeruje k ničomu inému ako k diktatúre, ktorá sa čoraz viac približuje k tej „boľševickej“ po roku 1918.

A teraz k veci.

Dňa 16. júla 2025 Európska komisia v projekte nového rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 navrhla, aby boli prostriedky z eurofondov vyplácané iba tým členským štátom, ktoré spĺňajú podmienky právneho štátu.

„Uplatňovanie právneho štátu je absolútnou podmienkou pre všetky fondy z rozpočtu EÚ. Pri novom rozpočte ideme ešte ďalej: prostredníctvom národných a regionálnych plánov partnerstva sa dodržiavanie pravidiel právneho štátu a základných práv stane základnou podmienkou pre investície a objektom reforiem” – ohlásila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Táto zmena je flagrantým porušením zmluvného pravidla, podľa ktorého má byť Európska komisia politicky neutrálna.

Takéto využívanie prostriedkov z Národného plánu obnovy je v zásade len predzvesťou veľkej politickej korupcie a masívneho vydierania národných vlád, čo sa má stať súčasťou rozpočtu Európskej únie na roky 2028 – 2034.

Návrhy Ursuly von der Leyen smerujú presne k tomu istému cieľu ako navrhovaná reforma zmlúv, v ktorej sa predpokladá likvidácia zvyšku národnej suverenity a budovanie európskeho superštátu, v ktorom členské štáty nebudú môcť rozhodovať o vlastnej zahraničnej politike, o zdravotníctve, bezpečnosti, armáde, ochrane hraníc, energetike, infraštruktúre či školstve.

Uvedené trendy začali pritom ešte v roku 2018. Neskôr pravidlá dohody medzi Radou Európy a EP o konkrétnom mechanizme nadobudli účinnosť od januára 2021. Zakotvenie uvedených pravidiel do prípravy rozpočtu bude – ako sa hovorí – posledným „úderom kladivom do hlavy“. Doteraz sa tento mechanizmus uplatnil len proti Poľsku (za predchádzajúcej konzervatívnej vlády) a proti Maďarsku.

Ako však prax ukazuje, napr. na súčasnom Poľsku, to, čo bolo uznané za „neprávny štát“ pri minulej vláde, tak teraz, nanajvýš po kozmetických úpravách, je už pri novej vláde „právny štát“.

Princípy demokracie a stav právneho štátu však bude vykladať v tomto prípade len EK. Pri všetkej úcte oba pojmy sú z hľadiska definície totálne vágnymi termínmi, ktoré možno interpretovať rôznymi spôsobmi. To otvára priestor na selektívny prístup – v jednej krajine sa prehliadne slabosť v justícii, v inej sa zvýrazní drobný nedostatok a následne sa stopne miliardový balík. Takto sa z právneho kritéria stáva politická zbraň.

A teraz si dovolím uviesť príklady jazykových zákonov v tzv. právnych štátoch (Ukrajinu uvádzam ako príklad naviac), kde „uznaný“ právny štát nie je žiadnou zárukou skutočne právneho štátu. Síce riskujem, že pár „implicitných rusofóbov sa naštve až po strop“, ale fakty nepustia.

Estónsko

Ruština nie je oficiálnym jazykom a pri udeľovaní občianstva je povinný jazykový test z estónčiny, čo spôsobuje, že mnohí rusky hovoriaci nemajú plné občianske práva. Používanie ruštiny je vo verejnej správe a médiách obmedzené, ale v niektorých oblastiach je povolené v zdravotníctve a súdnictve.

Lotyšsko

Nedostatočná znalosť lotyštiny znemožňuje získať alebo predĺžiť povolenie na pobyt – stovky Rusov museli krajinu opustiť po nesplnení jazykových testov. Lotyšské zákony tiež ovplyvňujú možnosti výučby a mediálneho pôsobenia v ruštine.

Litva

Jazykové zákony vyžadujú používanie litovského jazyka v úradnom styku; ruština a iné menšinové jazyky majú silne obmedzené postavenie v školách a médiách. Diskriminácia býva častejšie spojená s používaním poľských mien, ale obmedzenia sa týkajú aj ruských médií či vysielania.

Ukrajina

Ukrajinčina je zákonom stanovená ako jediný štátny jazyk, čo vyvoláva napätie, keďže značná časť populácie je ruského pôvodu alebo hovorí po rusky. Zákon z roku 2019 posilnil povinnosť používať ukrajinčinu vo verejnom styku, vzdelávaní a médiách, čo rusky ale aj maďarsky hovoriaci obyvatelia kritizujú ako diskriminačné opatrenie. Uvedený jazykový zákon je napokon jednou z hlavných prekážok zbližovania Maďarska a Ukrajiny.

Vrátime sa ale k meritu veci, ktoré znamená absolútne prenikanie ideológie a následnej politiky tam, kde ani jedna ani druhá nemajú čo robiť. Ale „súdruhov“ z Bruselu to zrejme vôbec „netankuje“, hoci tento krok je možno jedným z klincov, ktorými začínajú pochovávať EU. Veru, Robert Schuman a Konrad Adenauer by sa asi „v hrobe obracali“.

Čo dodať na záver? Nuž asi to staré – S EU NA VEČNÉ ČASY A NIKDY INAK !!!