dedo Jano

Pri príležitosti nájdenia a zverejnenia predsmrtného listu T. G. Masaryka sa „vyrojilo“ nie zanedbateľný počet komentárov a „pseudokomentárov“ a tiež od odborníkov a „pseudoodborníkov“. V uvedených pseudokomentároch sa zaskveli Roman Holec (kde inde ako v DenníkuN) a Miloslav Szabó.

Roman Holec v analýze zverejnenej Denníkom N konštatoval: „Masaryk si naozaj myslel, že Hlinka je nevzdelaný, ale nemali sa radi vzájomne … Stačí si porovnať Masaryka s jeho vzdelaním a Hlinku, ktorý celý život neprekročil hranice kňazského seminára“. S rovnakým úvahou vystúpil aj publicista Miloslav Szabó a je citovaný viacerými poprednými slovenskými médiami v kontexte debaty o kvalite a rozsahu vzdelania oboch osobností. Roman Holec sa už predtým vyjadroval o A. Hlinkovi, že „Hlinka mal výrazne nižší intelekt, vzdelanie aj schopnosť koncepčného myslenia ako Masaryk“.

Tak to skúsme systematicky porovnať aspoň v definovaných parametroch, pretože merať niekoho intelekt „pocitovo“ môže len „ignorant  či hlupák“ (ergo páni Holec či Szabó).

Vzdelanie

T.G.M získal gymnaziálne vzdelanie vo Viedni, vysokoškolské vo Viedni, postgraduálne a pedagogické vo Viedni a v Lipsku.

A. H. získal gymnaziálne vzdelanie v Ružomberku a v Levoči, a vysokoškolské v Spišskej Kapitule.

Publikácie

T. G.M. napísal  viac ako 60 knižných publikácií a niekoľko stoviek vedeckých, odborných aj popularizačných článkov a štúdií. Celkovo sú jeho diela vydávané vo viac ako 20 zväzkoch súborných spisov, ktoré zahŕňajú monografie, polemické texty, univerzitné prednášky aj rozsiahlu korešpondenciu.

A.H. napísal 21 knižných publikácií, 22 príspevkov mal  v publikovaných samostatných dielach, vydal 8 prekladov a v 20 zostavených dielach je uvedený ako spoluautor alebo editovaný). Najnovšia vedecká bibliografia obsahuje až 2 022 záznamov. 

Jazyky

T.G.M. ovládal približne 9 cudzích jazykov v rôznej miere; najlepšie ovládal češtinu, nemčinu, angličtinu, francúzštinu, ruštinu, taliančinu, poľštinu, srbochorvátčinu, gréčtinu a latinčinu.

A.H. ovládal Andrej Hlinka ovládal 6 cudzích jazykov v rôznej miere: slovenčinu, maďarčinu, latinčinu, v obmedzenej miere nemčinu. Ovládal taktiež hebrejčinu (v rokoch 1907 až 1910 bol vedúcim prekladateľom Starého zákona) a gréčtinu (vtedajší bohoslovci museli vedieť čítať Nový Zákon v gréčtine).

Záver

T.G.M. aj A.H. majú ekvivalentné vysokoškolské vzdelanie. T.G.M. má naviac aj pedagogické vzdelanie, pretože sa živil ako vysokoškolský pedagóg. A.H. sa živil ako katolícky kňaz, čiže sa venoval primárne pastorácii.

T.G.M publikoval menej ako A.H., i keď publikácie A.H. mali zrejme primárne „publicistický“ charakter

T.G.M. ovládal viac jazykov ako A.H. (ale A.H. ich určite ovládal viac, ako priemerní vzdelanci v danej dobe).

Na základe uvedeného sa určite nedá konštatovať, že by jeden z nich bol intelektovo horší ako ten druhý, nakoľko pôsobili v rôznych prostrediach. A každý v tom svojom prostredí dosiahol vrchol, čo by bez intelektových schopností určite nešlo.

Záverečná poznámka

Ak sa chce niekto falošne zaskvieť, ako páni Holec a Szabó vo svojich „pseudobrilantných“ vyjadreniach, asi by mali skúmať svoj vlastný intelekt (v  tomto prípade ako spoločenský, odborný, morálny, či etický). Nerád by som ich súdil. Ale možno prijateľná odpoveď by sa našla v podnadpise tohto článku.