dedo Jano

Ilúziu, ktorá je vytváraná klamom, vynikajúco uchopili nemeckí filmári vo filme „Good bye, Lenin!“. Film bol nakrútený v r. 2003 a hovorí o rodine snažiacej sa uchrániť matku, ktorá v kóme prečkala pád komunizmu v Nemeckej demokratickej republike, pred šokom z takejto zmeny, nakoľko tento šok môže byť pre ňu smrteľný.

Podobná ilúzia sa vytvára v kontexte rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a to v súvislosti s jej hlavným predstaviteľom Danielom Lipšicom. Stačia na to dva príklady. Tento blog teda nebude vkladom do polemiky o opodstatnenosti či neopodstatnenosti existencie tohto úradu, bude o fenoméne vytvárania ilúzií a klamu, resp. až sebaklamu, ich prijímania a osvojenia.

Prvou ilúziou je, že Daniel Lipšic sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora, keď vláda ponechá špeciálnu prokuratúru na „pokoji“. Táto ilúzia sa prezentuje  v časti politického, odborného i laického spektra ako odvážny krok človeka, ktorý takúto „sebaobetu“ ponúka kvôli záchrane úradu. Je to však len klam. Špeciálna prokuratúra na 99 % má podpísaný zánik, takže ponuka na vzdanie sa je len prázdnym gestom.

Druhou ilúziou je, že Daniel Lipšic odíde celkom z úradu. Tento krok akoby stupňoval veľkosť spomínanej „sebaobety“. V tomto prípade nie na 99 % ale na 100 % je jasné, že Daniel Lipšic nemá šancu pôsobiť ako radový prokurátor, pretože nemá na prokurátora jednoducho príslušnú kvalifikáciu.

Je svojím spôsobom fascinujúce, ako si obe ilúzie osvojili niektorí najvyšší politickí predstavitelia. Ako vravel Jaroslav Hašek ústami prostého vojaka Švejka, sú len dve možnosti: – buď tomu naozaj veria alebo sa len tvária, že tomu veria. Nech je to akokoľvek, základnou otázkou je, analogicky k princípu spomínaného filmu, koho chcú chrániť pred šokom z reality.

Názov filmu „Good bye, Lenin!“ je postavený na scéne, keď sochu Lenina odnáša helikoptéra, ktorá sa stráca v diaľke.

Je možné, že obdobne sa stráca aj hlavná postava tohto príbehu. Aby sme však nevytvárali vlastnú ilúziu, je potrebné dodať, či je to naozaj koniec „filmu“ alebo len jedna zo scén, ktoré budú mať svoje pokračovanie, to ukáže len budúcnosť.

Ale zatiaľ – „Good bye, Daniellito!“