dedo Jano

Na začiatok upozorním, že nemám klasické ekonomické vzdelanie. Napriek uvedenému si dovolím vysloviť presvedčenie, že v základnom nazeraní na problém sa principiálne nemýlim.

Banky na Slovensku ukončili rok 2022 s čistým ziskom vo výške 829 miliónov eur. Za posledných 15 rokov bol bankový sektor na Slovensku vždy v zisku. V roku 2007 dosiahli zisk vo výške 575 mil. €, a v podstate okrem dvoch slabších rokov a to v r. 2010 – 250 mil. € zisku a v r. 2020 – 470 mil. € zisku, mal zisk v podstate trvale rastúci trend.

V príjmoch bánk a v tvorbe zisku dominujú pritom najmä úroky a poplatky, menej dividendy a cenné papiere. Banky teda nezarábajú primárne „hlavou“ ale mechanicky.

Úroky pritom za posledné dva roky rastú priam „raketovo“. Kým na začiatku roku 2022 banky dávali nové hypotéky s priemerným úrokom vo výške 0,96 percenta v súčasnosti úrok pri 5-ročnej fixácii atakuje 5-percentnú hranicu. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky je pritom 4,5 %.

Všeobecné prevádzkové náklady bankového sektoru boli pritom v roku 2022 vo výške 1,450 miliardy €, čo v „optickom“ vyjadrení znamená, že na jedno Euro prevádzkových nákladov pripadá 0,57 Eura zisku.

Na porovnanie, zisk technologických spoločností, ktorý býva zvyčajne najvyšší pri porovnávaní zisku v iných odvetviach, dosahuje úroveň cca 25 %, t. j. 0,25 € na jedno vynaložené Euro.

Zisk niektorých ropných spoločností dosiahol v r. 2022 zisk na úrovni cca 16 %, čiže cca 0,16 € na jedno vynaložené Euro.

V súčasnosti silnie diskusia o oprávnenosti zaviesť znovu osobitný bankový odvod.

Z tzv. „pseudopravicovo-liberálneho“ prúdu, reprezentovaného u nás najmä stranou SAS, zaznievajú hlasy proti tomuto odvodu. Hlavným argumentom je, že banky zvýšia úroky a poplatky, aby si zachovali zisky a preto si to odnesú len a len bežní občania.

Táto argumentácia pritom totálne scestná. V takýchto prípadoch sa u nás na dedine hovorilo – „jeden neomyslí, čo ten blbec vymyslí!“

Po prvé – zisky bánk majú v zásade trvale rastúci trend. Aj pri úrokovej sadzbe pod úrovňou 1 % dosiahli banky v r. 2020 zisk na úrovni cca 470 mil. €.

Po druhé – nikde nie je napísané, aký zisk musia dosiahnuť (podľa všeobecných ekonomických poučiek pri dosiahnutí zisku cca 10 % je firma považovaná, že je v dobrej finančnej kondícii).

Po tretie – primeraná miera zisku sa dá stanoviť arbitrárne (resp. dohodou) ako v absolútnom vyjadrení (napr. 500 mil. € ročne) alebo v podielom vyjadrení (ako podiel v % voči stanovenému finančnému ukazovateľu (obrat, príjmy, a pod.).

Po štvrté – ak banky dvihnú poplatky, úroky a pod., tak štát zas môže dvihnúť spomínaný osobitný odvod.

Po piate – teoreticky by sa dalo uvažovať aj nad založením štátnej komerčnej banky (pri stanovení čo len 3 %-ného úroku by sa vytvoril efektívny konkurenčný tlak na súkromné komerčné banky).

Na záver treba dopovedať, že spomínaný osobitný bankový odvod je vlastne daňou z nadmerného zisku, ktorý je podľa ekonomickej terminológie charakterizovaný nasledovne: „nadmerný zisk je zisk, ktorý je vyšší než aký by bol potrebný na zabezpečenie kontinuity činnosti spoločnosti a prevyšuje priemernú maržu ziskovosti alebo mieru návratnosti.“

Takže – „budete ešte dlho blbnúť  so svojím pseudoekonomickým protinázorom na uplatnenie osobitného bankového odvodu, chlapci z SAS?“