dedo Jano

Mária Rázusová-Martáková ešte pred desaťročiami napísala čarovnú knižku „Stála bitka, stála“. Je to príbeh dvoch súperiacich skupín malých dedinských chlapcov, ktorí sa hrali na vojakov. Ako vojaci mali aj svojho generála. Ale ako bol tento generál vo svojej „armáde“ veľký, tak bol doma stále malý. A ako sa hovorí, generál- negenerál, matka mu dala kolísať malú sestričku a tak teda kolísal.

Mária Rázusová-Martáková to ilustrovala týmito dvomi krásnymi veršíkmi:

„Jeduje sa pán generál,
uťahuje gajdičky.
Je to krivda, že je doma
iba chlapček maličký.

Cupy-dupy na podnožiach
raz dolu, raz do výše …
búvaj, Anča – uplakanča,
generál ťa kolíše!“

Exminister Ivan Korčok sa v jednom zo svojich mediálnych vyjadrení vyznal zo svojej predstavy o férovosti súťaže v budúcom zápolení o post prezidenta Slovenskej republiky. Podľa neho by sa mal Peter Pellegrini, ako predseda slovenského parlamentu, ak by tiež kandidoval na spomínanú funkciu, vzdať predsedníctva v parlamente, lebo mu to prináša neférovú výhodu v prezidentských voľbách. Čo na to povedať? Možno však budú príhodné pozmenené spomínané veršíky (dúfam, že sa pani Rázusová-Martáková nenahnevá):

„Jeduje sa Ivan Korčok,
utiera si slzičky.
Je to krivda, že vo voľbách
bude druhý, maličký.

Cupy-dupy na podnožiach
raz dolu, raz do výše …
Snívaj, Korčok- uplakančok,
Pé-Esko ťa kolíše!“

A tak stačí hádam zakončiť ponukou na možný hlavný volebný slogan prezidentskej kampane Ivana Korčoka: „Chcete mať prezidenta uplakanca? – voľte Korčoka!“