dedo Jano

31.júla 2023 bol v Denníku N publikovaný Newsfilter pod názvom „Kto nevie, na čo nám je špeciálny súd, nech si pozrie posledné rozsudky“. Správy v uvedenom Newsfilteri vybrala a komentovala Monika Tódová (NewsfilterOĽaNOŠpecializovaný trestný súdVoľby 2023).
Spracovanie problematiky v danom denníku bolo reakciou na článok sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka „Stručne o privatizácii polície a k diskusii o zrušení Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry“, publikovanom v Právnych listoch dňa 22. júla 2023 (http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1255-strucne-o-privatizacii-policie-a-k-diskusii-o-zruseni-specializovaneho-trestneho-sudu-a-uradu-specialnej-prokuratury).
Obe správy sú protichodné. Môžeme si ju osvojiť ako z jednej tak aj z druhej strany. Ale tiež si môžeme položiť známu Pilátovu otázku: „čo je pravda?“
Nebudem tvrdiť, že viem, čo a kde tá pravda je. Môžeme sa k nej skúsiť aspoň priblížiť. Na priblíženie sa k pravde existuje určitý postup. Takýto postup sa nazýva metodika. Ak takúto metodiku, hoci použitú v rôznych oblastiach, porovnávame z pohľadu spoločných princípov, môžeme napokon zhodnotiť, ktorá metodika je kvalitnejšia a tým je aj pravdepodobnejšie, až sa k danej pravde priblížime.
Z uvedeného dôvodu preto nepovažujem za vhodné posudzovať odborný obsah jedného ani druhého článku. Dovolím si použiť metodiku hodnotenia výstupov v medicíne a skúsiť ju aplikovať na hodnotenie výstupov v žurnalistike. Uvedený prístup nazývame komparatívnou (porovnávacou) analýzou. Komparatívna analýza v medicíne má svoje štandardné pravidlá, ktoré zaručujú hodnoverné porovnávanie výsledkov napr. z dvoch alebo aj viacerých klinických štúdií
V medicíne sa učíme rôznymi spôsobmi. Jeden z najdôležitejších je publikovanie článkov v odborných časopisoch. Výstupy v daných článkoch musia rešpektovať hlavné zásady tzv. medicíny dôkazov. Na posúdenie hodnovernosti článkov sa používa recenzentské konanie. Recenzentami sú zvyčajne skúsení a vážení odborníci v danom odbore, ktorí sú garanciou kvality daného článku. Ak by do redakcie medicínskeho časopisu prišiel napr. článok s nadpisom, ktorý by popisoval výsledky z posledných, povedzme piatich pacientov z celkového počtu sto, už to by stačilo na vrátanie článku. Výsledky sa hodnotia totiž vždy z celého súboru a nie z vybranej, hoci sebaúspešnejšej, podskupiny. Predpokladám, že analógiou „medicínskych“ recenzentov je v prípade publikovania novinárskeho článku nadriadený príslušného redaktora resp. šéfredaktor.
V prípade hodnotenia účinnosti Špecializovaného trestného súdu komparatívnou analýzou by zrejme partnerom na porovnanie bol niektorý z krajských súdov, samozrejme, presne v tej istej kategórii trestného činu. Zrejme by sa nedala použiť tzv. analytická štatistika, ktorá hodnotí rozdiely na hladine štatistickej významnosti. Štatistická významnosť znamená, že rozdiel vo výsledkoch je nie je náhodný. Možno by sa dal použiť tzv. korelačný koeficient, čo znamená, ktorý z faktoroch má na príslušný výsledkoch určitý vplyv (napr. počet spisov na jedného sudcu, personálne obsadenie pri jednom prípade, celková doba od prijatia podania po záverečný rozsudok, podiel a priemerná doba prieťahov v konaní a pod.). Ale tzv. popisná štatistika napr. priemer určitého parametra, jeho medián (stredná hodnota), a pod. sa použiť určite dá (napr. trestná sadzba v prípade toho istého trestného činu a pod.).
V prípade bezpečnosti pacienta klinická štúdia hodnotí druh a podiel nežiaducich účinkov. Tie podľa vplyvu na klinický stav pacienta môžu mať rôzny stupeň, napr. od mierneho až po smrteľný účinok. Bezpečnosť obžalovaného v tejto analógii by mal reprezentovať Najvyšší súd, na ktorý smerujú odvolania či už z krajských súdov tak aj zo Špecializovaného trestného súdu. A zrejme podobne by sa jeho následné rozsudky resp. rozhodnutia dali kvalifikovať určitým stupňom, napr. od potvrdenia rozsudku uvedeným súdmi až po ich zrušenie v plnom rozsahu. Pokiaľ Najvyšší súd upraví rozsudky uvedených súdov, napr. o dva či tri mesiace viac alebo menej, v zásade by to malo byť v poriadku. Ale ak Najvyšší súd zruší pôvodný rozsudok, ktorým príslušný krajský súd alebo Špecializovaný trestný súd odsúdil obžalovaného napr. na 5 rokov väzenia a desaťtisícový peňažný trest, tak to v poriadku už nie je. Následne môžeme hodnotiť bezpečnosť obžalovaného pri porovnaní rozsudkov, ako bolo písané vyššie – v ekvivalentnej trestnej veci, pri súdení krajským súdom alebo Špecializovaným trestným súdom.
Obdobným spôsobom by zrejme dali hodnotiť aj výstupy z prace vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry alebo prokurátorov z Krajskej prokuratúry voči prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
V medicíne sa týmto spôsobom dá hodnotiť nielen bezpečnosť pri užívaní porovnávaných liekov ale aj bezpečnosť resp. predpoklad bezpečnosti pri porovnávaní klinických pracovísk resp. aj jednotlivých lekárov.
Samostatnou kapitolou by bola úvaha a porovnanie dôsledkov bezpečnosti, inými slovami chýb a omylov, pre pacienta a pre obžalovaného, čo je však problematika idúca nad rámec zvolenej témy.
Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že tento článok sa primárne týka metodiky hodnotenia výstupov v medicíne verzus metodiky hodnotenia výstupov v žurnalistike a to na základe hodnotenia ich výsledkov. Isteže, podnetom pre túto úvahu bola tzv. kazuistika, t. j. jeden problém hodnotený z dvoch strán. Napriek tejto uvedenej limitácii sa predsa len javí, že ešte stále je lepšie byť pacientom v slovenskom zdravotníctve ako predmetom záujmu určitého spektra slovenskej „žurnalistiky“.