Hazard, hazard a ešte raz hazard …. z jednej i druhej strany

9. novembra 2025 19:20, Prečítané 830x, dedo Jano, Nezaradené

Zákon o hazardných hrách č. 30/2019 Z. z., bol novelizovaný 23. októbra 2025, pričom mal vstúpiť do účinnosti 24. októbra 2025. Momentálne platí veto prezidenta pre zákon ako celok, a preto o novele zákona bude musieť znovu rokovať NR SR.

Minister Huliak sa vehementne zasahuje za jeho prijatie, pričom jeho argumentácia je nasledovná:

Štát tak dostane hazard (teda jeho časť) pod kontrolu štátu.
Štát získa 100 miliónov eur za nové licencie a ďalších 300 miliónov eur na dodatočných odvodoch z hazardu vo forme daní a poplatkov.
Uvedené príjmy pôjdu do športu a iné užitočné ciele.

Odborné fakty však hovoria úplne inou rečou

Odhad závislých na hazardných hrách na Slovensku sa pohybuje približne okolo 60 000 osôb. Moderné prieskumy uvádzajú, že problém s patologickým hraním môže mať podľa dostupných údajov približne 2,2% dospelej populácie.
Celkovo Slováci za rok 2024 uzatvorili stávky vo výške 24,2 miliardy eur, z nich bolo vyplatených na výhrach 22,8 miliardy eur, čo vedie k zostatku 1,45 miliardy eur (to je hrubý zisk pre prevádzkovateľov hazardu).
Podľa údajov z Veľkej Británie ročné nadmerné priame zdravotné finančné náklady spojené so škodlivým hazardom predstavuje suma 412,9 miliónov £. Odhad pre nepriame sociálne náklady týchto zdravotných dopadov sa pohybuje medzi 635 000 £ až 1 355,5 £ miliónov (v cenách rokov 2021 až 2022).
V Českej republike sa podľa štúdie z roku 2012 predpokladali sociálne náklady v rozmedzí medzi 541 miliónov € až 619 miliónov €.
Aproximáciou uvedených údajov (pri započítaní dvojnásobného nárastu patologického hráčstva za 13 rokov) by to pre Slovensko znamenalo len na priamych zdravotníckych nákladoch cca 200 mil. € a na nepriamych (najmä sociálnych nákladoch) cca 580 mil. €.
Inými, ekonomicky nezapočítanými zdravotnými dôsledkami, sú: patologickí hráči mávajú vyššiu pravdepodobnosť výskytu vážnejších psychiatrických porúch, napr. depresií, antisociálnych osobnostných porúch, alkoholizmu, či drogových závislostí, tiež je zvýšené riziko samovrážd.
Ďalšími, tiež ekonomicky nezapočítanými sociálnymi dôsledkami, sú: strata zamestnania, – dlhy prípadne až osobný bankrot, – strata bývania alebo bezdomovectvo, – kriminalita spojená s hazardnými hrami, – rozpad alebo problémy vo vzťahu.