Rudolf Dobiáš (1934) bol už ako 18-ročný študent odsúdený komunistickým režimom na 18 rokov väzenia pre pár protivládnych karikatúr. Vo väzení strávil 8 rokov. Nikdy to na ňom nebolo poznať. K ľuďom a k životu vôbec mala stále má láskavý vzťah. Je to prosto dobrák telom, srdcom a dušou.
Vlastne celý svoj život zasvätil, áno, skutočne zasvätil pravde a láske. Ale aby sa nezabudlo, čo to za hrôza bol komunizmus, ako tento režim utláčal a aj vraždil svojich „nepriateľov“ , a zrejme aj z pocitu zodpovednosti za budúcnosť, realisticky, napriek ich beletrizácii, popísal mnohé z týchto príbehov (napr. diela „Triedni nepriatelia,“ „Tajní ľudia,“ „Príbehy z prítmia“ či „Hlbiny“).
Rudolf Dobiáš je držiteľom mnohých ocenení o. i: Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd, Cena ministra kultúry SR, Cena Pamäti národa, Krištáľové krídlo, Rytiersky rad svätého Gregora Veľkého.
Dovolíme si uviesť ako ukážku jeho tvorby dve diela (sú verejne dostupné): prvé dielo je báseň z väzenia, venovaná matke „Neodoslaný list“, ktorú Ľubomír Feldek dáva na jednu kvalitatívnu úroveň s básňou Sergeja Jesenina „List matke“.
Neodoslaný list
Sám s vlastným krížom v chladnej cele
a preďaleko od neba,
písal som domov: Mám sa skvele
a ničoho mi netreba.
Keďže ma strážia stráže bdelé,
nemusím sa báť o seba.
Viem, že to boží mlyn ma melie
a premieňa ma na chleba.
Horúčka, čo mi blčí v tele,
je zase božská pahreba,
aj štyri steny čisto biele
tým čistým Boha velebia.
Naozaj, mama. Mám sa skvele,
len je mi smutno bez teba.
A druhou ukážkou jeho tvorby je báseň „Rekviem“, ktorá sa stala známou po jej zhudobnení a naspievaní speváčkou Simou Magušinovou.
Rekviem
Kde sú tie tvoje nebesá
prezraď nám, Bože milý
nech každý z nás to dozvie sa
aby sme neblúdili.
Prezraď nám, kde je krajina
kde sa raz všetci stretnú
tá jedinečná, jediná
len nevidená pre tmu.
Prezraď nám, Bože, kde je dom
najväčší z tvojich chrámov
kam nedá vojsť sa podchodom
len veľmi úzkou bránou.
Prezraď nám kameň na ceste
aj hniezdo hada v tráve
neviditeľné rázcestie
aj chodník k tvojej sláve.
Preto je iná, vždy je tým
čím sa až zajtra stane
je našim svedkom očitým
nesúď nás prísne, Pane.
Refrén:
Čochvíľa sneh zas napadne
a skryje všetku hlinu
čo bolo očiam nápadné
skryje sa pod hlbinu.
Čoskoro stromy zelené
zašumia sviežim listom
aj smrť má svoje brieždenie
to čisté na nečistom.
Celá debata | RSS tejto debaty