dedo Jano

V prípade vraždy Charlieho Kirka, ktorý bol zastrelený 10. septembra 2025 počas prejavu na univerzite v Utahu, sa rozpútala takrečeno celosvetová diskusia, s výrazne akcentovanými prejavmi ako na liberálnej tak aj na konzervatívnej platforme.

USA má dlhodobú politickú tradíciu stabilného a dominantného zastúpenia dvoch politických strán – demokratickej a republikánskej. Demokratická strana je svojím spôsobom v dnešnom chápaní ideologicky  skôr progresívna, kým republikánka strana je ideologicky skôr konzervatívna. Prvým americkým  prezidentom bol G. Washington, zvolený v roku 1789.

V USA, aj vzhľadom k právu na slobodnú držbu zbrane, nie je v podstate možné opatrenie, ktoré by zabránilo „rizikovému“ držiteľovi zbrane použiť ju krajným spôsobom – napr. atentátom na amerického prezidenta.

Doteraz bolo v USA celkovo 46 prezidentov (47 prezidentských období, zahrňujúc Grovera Clevelanda, ktorý mal dva po sebe idúce mandáty). Z nich bolo 19 prezidentov z Republikánskej strany a 17 z Demokratickej strany. Zvyšní patrili k iným historickým stranám, ako napríklad k Demokraticko-republikánskej strane.

Z demokratických prezidentov bol spáchaný atentát s následkom smrti na J. F. Kennedyho (1963). Z počtu amerických demokratických prezidentov to činí 5,9 %.

Z republikánskych amerických prezidentov bol spáchaný atentát s následkom smrti na A. Lincolna (1865), J. Garfielda (1881) a W. McKinleyho (1901). Z počtu amerických republikánskych kandidátov  to činí 15.8 %.

Z demokratických prezidentov bol spáchaný neúspešný atentát na F. D. Roosevelta (1933), H. S. Trumana (1950) a B. Obamu (2011). Z počtu amerických demokratických prezidentov to činí 17,7 %.

Z republikánskych amerických prezidentov bol spáchaný neúspešný atentát na  A. Jacksona (1835), G. Forda (2 pokusy) a  R. Reagana (1981)Z počtu amerických republikánskych kandidátov  to činí 15.8 %. Ak sa započíta aj atentát na D. Trumpa v rámci jeho prezidentskej kampane, keď bol už v podstate jasným víťazom), tak je to 21,0 % z počtu amerických republikánskych prezidentov.

Z uvedeného historického prehľadu vyplýva, že republikánski prezidenti boli ohrození na živote výrazne vyššie ako prezidenti demokratickí.

Na Slovensku obdobné štatistiky, napr. v kategórii nenávistných prejavov voči „progresívnym“ politikom a voči „konzervatívnym“ politikom nie sú známe. Jedine v prípade premiéra R. Fica bolo publikované, že po atentáte naňho paradoxne stúpli dokumentované nenávistné prejavy o 239 %. Polícia evidovala do t. č. celkom 153 prípadov nenávistných prejavov alebo schvaľovania pokusov o vraždu Roberta Fica a súvisiaceho nenávistného obsahu v online priestore. Z týchto prípadov už  v 55 prípadoch boli identifikovaní ich autori a prebieha ich vyšetrovanie.