dedo Jano

Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Tomáš Drucker, začal ďalšiu reformu, ktorú propagoval s pompéznosťou jemu vlastnou. Nazval ju dokonca „veľkým skokom vpred“. Budem sa venovať len dvom bodom, pri ktorých to poriadne škrípe (priam „drbe“), a to ako vo forme ideovej tak aj v praktickej.

Povnnosť predprimárneho  vzdelávania (čiže povinnosť dať deti do materských škôl) pre deti od 4 rokov – od roku 2027 a následne aj pre deti od 4 rokov – od roku 2028. Dôvodom má byť lepšia pripravenosť na pokračujúce vzdelávanie najmä pre deti z marginalizovaných komunít.

Škola, ktorá bude prijímať žiakov z vopred stanoveného školského obvodu a nebude vyberať školné, bude označovaná ako „verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania“. V takom prípade bude mať nárok na štátny príspevok od štátu na úrovni 100%-ného normatívu. Školy, ktoré tieto podmienky spĺňať nebudú, budú mať nárok na úrovni 80 % z daného normatívu.

K MATERSKÝM ŠKOLÁM (MŠ)

Paušalizovať uvedenú povinnosť je: po prvé – v princípe  komunizmus ako „vyšitý“ a zároveň popieranie práv iných detí a ich rodičov na vlastné rozhodnutie, čo sa týka dobra ich detí. Podotýkam, že nikto neprotestuje voči povinnej „škôlke“ pre jej posledný rok – ako prípravu na prechod na základnú školu. Minister nehovorí, či sú na to súčasné kapacity materských škôl dostatočné (na 100 % určite nie), či je dostatok učiteľov, výchovných pracovníkov, kuchárov a pod., a či sú zabezpečené financie na zrejme potrebnú výstavbu nových MŠ. Takže namiesto sústredenia sa problém detí zo spomínaných marginalizovaných skupín – napr. vytváraním spomínaných MŠ priamo v osadách, s kvalifikovanými rómskymi učiteľmi, asistentami, a pod., sa ide úplne opačným smerom. Napokon, každé rómske dieťa, ak strávi v škole čo len 6 hodín, a ostatných 18 hodín strávi v osade, bude pre život handikepované práve „osadou“ a nie „školou“.

K ZÁKLADNÝM ŠKOLÁM (ZŠ)

Na Slovensku bolo podľa úradného dokumentu „Štatistická ročenka – základné školy“ v septembri 2024 evidovaných 1 837 ZŠ s počtom 447 757 žiakov. Z toho bolo 102 ZŠ súkromných (15 757 žiakov) a 118 cirkevných ZŠ (30 229 žiakov). Ergo, na na neštátnych školách sa vzdeláva cca 10 % všetkých žiakov.

Podľa dostupných údajov pritom nie sú signifikantné rozdiely v úrovni vzdelávania (pár percent). Potvrdzuje to napokon analýza „Útvaru pre hodnotu za peniaze“, ktorá hovorí, že verejné školy navštevuje cca 85 % všetkých nadaných žiakovy. A „Útvar“ súčasne dodáva, že viac ako polovica neštátnych škôl vyberá poplatky do výšky 100 € (čo je svojím spôsobom skôr príspevok ako školné). Pritom 95 % cirkevných škôl nevyvberá žiadne poplatky alebo len minimálne.  A analýza INESS priniesla nasledovné výsledky pri hodnotení kvality vzdelávania a to na základe celoslovenského testovania deviatakov: v testovaní zo slovenského jazyka a literatúry v roku 2025 dosiahli žiaci verejných škôl v priemere úspešnosť 59,4 % a žiaci súkromných škôl 62 %. Žiaci cirkevných škôl dosiahli v priemere výsledky 66,8 %.

K CIRKEVNÝM ŠKOLÁM

Väčšina cirkevných ZŠ vznikla v budovách, ktoré sa cirkvám alebo rehoľným rádom vrátili po reštitúcii. Len finančné náklady na ich zreštaurovanie by sa zrejme počítali na desiatky miliónov eur. Už v tomto bode sa ocitli na nerovnoprávnej štartovacej čiare v porovnaní so štátnymi školami.

Cirkevné školy svojím spôsobom doplňujú  prirodzené školské obvody, nakoľko dominantne sú lokalizované v mestách, a to možno aj na 70 % až 80 %, pričom z pohľadu dostupnosti majú len zvyšok z ostatných obvodov (napr. z okolitýách dedín). Základným princípom je však voľba rodičov, že vzdelávanie a výchova budú vychádzať z kresťanských zásad.

K SÚKROMNÝM ŠKOLÁM

Súkromné školy sú svojím spôsob výraznejšie variabilné ako napríklad cirkevné, najmä kvôli určitým špecifikám (individuálne venovanie, dôraz na jazyky, iný spôsob výuky). Mohli by slúžiť ako „laboratóriá“ výchovy a vzdelávania pre ostatný sektor ZŠ.  Táto reforma sa pritom určite nedotkne tých najlepších, pretože rodič, ktorý už teraz dá školné napr. vo výške 3 000 € za rok za sovje dieťa,  tak zrejme vie dať aj 4 000 €. Ale určite sú aj súkromné školy, pre ktorých táto Druckerova reforma môže znamenať zánik.

ZÁVER

Veľkým skokom sa označovala aj násilná Mao-Ce-Tungova reforma v 50-tych rokov v komunistickej  Číne. Výsledkom bolo asi 30 miliónov mŕvych (umierali na hlad, podvýživu, choroby….). Čína mala v tom období cca 600 mil. obyvateľov. Znamenalo to, že za reformu zaplatilo svojím života cca 5 % vtedajšieho obyvateľstva. Ale ekonomicky, spoločensky a napokon aj politicky sa z toho Čína spamätávala určite viac ako desať rokov.

V prípade Druckerovej „pseudoreformy“ to môže mať za následok „čistú stratu“ vo výške spomínaných 10 % žiakov ZŠ. Je fajn, že nejde priamo o životy. Ale určite ide o deti, o ich právo na vzdelávanie, a o sociálne, ekonomické a napoon aj politické dôsledky, ktorých náprava si zrejme tiež vyžiada obdobných desať rokov.

A preto je zrejme namieste záverečné otázka: komu to tu dnes „drbe“,  pán minister Drucker?