Pani Soňa Ferjenčíková je umelkyňa.
Priložený „oficiálny“ umelecký životopis (zdrojom je web-stránka Slovenského divadelného ústavu: https://www.theatre.sk/projekty/10-tvorcov-sucasneho-sk-tanca/sona-feriencikova), hovorí o. i., že:
Soňa Ferienčíková je slovenská tanečnica, performerka, choreografka, pedagogička a zakladateľka občianskeho združenia BOD.Y (www.bodyngo.com). Profesionálne vzdelanie získala na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, na pražskej Akadémii múzických umení, absolvovala ročnú stáž na Kráľovskom konzervatóriu v Antverpách Artesis University College a prestížnej SEAD – Salzburg Experimental Academy of Dance.
Okrem súčasného tanca sa venuje aj experimentálnemu a dokumentárnemu divadlu a tanečnému filmu. Počas štúdií a doterajšej profesionálnej kariéry spolupracovala s viacerými slovenskými a zahraničnými choreografmi, režisérmi a skupinami (Juan Manuel Ramos Ávila, Ivana Dukić, Marc Vanrunx, Filip Van Huffel, UNITED-C Company, T.R.A.S.H. Dance Collective, VerTeDance, Spitfire Company, Renan Martins de Oliveira, Lucia Kašiarová, Davide Sportelli, Jaro Viňarský, Peter Šavel, Petra Fornayová, Marold Langer-Philippsen, David Zambrano, Roberto Olivan, Matej Keižar, Lisbeth Gruwez, Ivo Dimchev, Ruth Zaporah, Thomas Steyaert, Paul Estabrook, Jozef Fruček, Linda Kapetanea, Martin Kilvády, Anton Lachký, Eulalia Ayguade Farro a i.).
Ako tanečná interpretka spolupracovala s holandskou skupinou T.R.A.S.H. Dance Company, s choreografkou Pauline Roelants, s holandskou divadelnou režisérkou Gwendalyne van Erp v projekte Urge (2010) a s talianskym choreografom Davidom Sportellim na projektoch De-Sync (2010) a See (2011). V Mníchove spolupracovala s nemeckým režisérom Maroldom Langerom-Philippsenom na produkciách Tsvaika (2011), Radioprichnik (2011) a Lolitanow (2012). Na Slovensku spolupracovala so Šárkou Ondrišovou na inscenáciách Voda na vode (2011), s režisérom Jánom Šimkom na dokumentárnej inscenácii Steel my heart (2012), s Luciou Holinovou na projekte Fuga (2012), s Jarom Viňarským na projekte Xira (2013), s Petrou Fornayovou na projektoch Objekty výskumu (2014) a Opernball (2016). V Prahe spolupracuje so súborom VerTeDance na projektoch Kolik váží vaše touha? (2013) a Korekce (2015) a so Spitfire Company na inscenáciách Krevety á la indigo (2014) a Antiwords (2014).
Vystupovala v Česku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Španielsku, Škótsku, Portugalsku, Bulharsku, Grécku, Izraeli, Mexiku a Číne.
Má na konte úspešné projekty: DEBODY (2012), Imago (2013) v koprodukcii s divadlom Studio ALTA Praha, Bakkheia (2014) – projekt zaradený na Aerowaves Twenty 15, Let Me Die In My Footsteps (2015) – koprodukčný projekt so skupinou ME-SA, zaradený na Aerowaves Twenty 16. The Fatal Match (2015), SOTTY (2016) a Potmehúd (2016) – koprodukčný projekt s divadlom Studio ALTA Praha a multimediálny projekt Everywhen (2018).
Za štátne peniaze, ktoré pani Ferjenčíková už dostala, mohli byť napr. podporené zrejme aj viaceré detské folklórne súbory (nákup krojov alebo hudobných nástrojov, na prenájom miestnosti), ktoré tancujú a hrajú zadarmo a pre potešenie svoje i iných, a uchovávajú tak ľudovú kultúru.
Podľa uvedeného môže ísť o umelkyňu európskeho formátu.
Ak to tak je, načo potrebujete, vážená pani Ferjenčíková, na svoju umeleckú činnosť aj štátnu podporu? Nehanbíte sa?
Ak kdesi vystupovala tak zrejme len raz a uz... ...
Keď niektorí umelci chcú byť na volnej nohe.... ...
Do psej matere ..a preco ten Bourlov hnoj... ...
... napríklad...veď už by si dal do tela... ...
Baletky musia pravidelne trénovať, aby si... ...
Celá debata | RSS tejto debaty