dedo Jano

„Ó, Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“

Ono by ale bolo vhodné, ako každú krásnu myšlienku, umiestniť do reality, čo krásnym spôsobom ilustroval jeden materialistický filozof v učenej to dišpute so svojím idealisticky ladeným kolegom. Dišputa mala rozhodnúť, či podľa materializmu je svet okolo nás je naozaj reálny, hmotný, alebo – podľa idealizmu, je len odrazom reality, ktorý vnímame svojimi zmyslami ako obraz. Nuž a onomu materialistovi stačila na ukončenie diskusie v podstate len jedna jediná veta, keď sa spýtal idealistu, že prečo mačka nezatína svoje pazúry do svojho oka, keď vidí myš (to by bol ten obraz sveta v obraze), ale priamo do živej myši, ktorú drží v pazúroch.

Ale vráťme sa späť k sv. Tomášovi Akvinskému. Skúsime sa, cez jeho duchovno, dostať k praobyčajnému realizmu. A realizmus je už napr. aj ten náš každodenný chlieb, ktorý je zas podmienkou toho nášho každodenného života.

Začneme rozlišovaním.Rozlišovaním medzi tým, čo môžeme a čo nemôžeme zmeniť. Rozlíšenie predpokladá znalosť a schopnosť definovať základné charakteristiky, ktoré umožňujú správne rozlíšenie. Pokračovať budeme silou. Sila je predpokladom účinnosti, pričom – ak je rozložená v čase, je spojená s vytrvalosťou. Tretím etalónom je prijatie. Je to prijatie slova či skutku, hrudy masla či hrudy hliny, života či smrti – prijatie čohokoľvek, čo vnímame, čo nás ovplyvňuje, čo nás menej alebo viac formuje. A posledným, ale stále „uholným“ kameňom je pokoj. Nie je to pokoj chladnej či až ľadovej mysle, nie je to pokoj matematickej rovnice, je to pokoj emočný, pokoj vnútorného presvedčenia, pokoj zo správnosti posudzovania, pokoj z pravdy.

Ako teda máme preniesť ducha citátu do praxe? – do zdravotníctva: – ako člna zmietaného búrkami, na ktorom časť osadenstva/posádky už rezignovala na záchranu; – na ktorom sa až príliš často mení kapitán a dôstojníci; – na ktorom kormidelník nevie, ktorým smerom má udržiavať kurz; – na ktorom vesliari majú rôznorodý rytmus; – na ktorom v hukote vetra zanikajú zúfalé vykriky s prosbou o záchranu.

A možno je to vcelku jednoduché.

Prvým krokom asi môže byť oprostenie od seba samého. Od svojho už nezakrytého a nezakrývaného egoizmu, pri ktorom by sa možno aj hanbila Madame de Pompadour, ako údajná autorka výroku – po nás hoci aj potopa! Jednoducho stačí skúsiť riešiť problém a nie jeho nositeľov. Druhým krokom je stanovanie závažnosti problémov: – malé, – stredné, – veľké. Tretím krokom je poradie riešenia: – okamžité, – v strednodobom horizonte, – v dlhodobom horizonte. Štvrtým krokom je spôsob riešenia: – zákonom, – nariadením vlády, – rezortnou vyhláškou, – odborným usmernením. Piatym krokom je vytvorenie kvalifikovanej skupiny, špecializovanej na riešenia (Archimedovi postačoval bod na pohnutie zemeguľou – na pohnutie slovenským zdravotníctvom možno stačí niekoľko desiatok skutočných odborníkov). A takto môžeme voliť ďalšie a ďalšie kroky s uvedomením si, že prebudovanie (človek sa už bojí použiť termín „reforma“) zdravotníctva je proces v jednom prípade na jeden deň a v inom prípade s presahom na viacero rokov.

Ó, Bože, daj ….

Poznámka: ďalej nech čítajú len tí, ktorí sa naozaj zaujímajú o zdravotníctvo (smajlík).

A takto by sme možno vedeli – „sine ira et studio“ (čiže – bez hnevu a zaujatosti)  riešiť význam a obsah výmenných lístkov, – umiestnenie a podobu Univerzitnej nemocnice v Bratislave, – utíšenie atmosféry vo vládnej koalícii, – komunikáciu MZ so všetkými zúčastnenými stranami, – definovanie problémov podľa ich legislatívnej príslušnosti, – definíciu výmenného lístka a jeho striktné začlenenie do systému, – zadefinovanie priorít, napr. vybudovaním urgentov v každej vhodnej nemocnici pred riešením pseudoproblému, ktorým je kategorizácia nemocníc, – vznik novej Lekárskej fakulty (napr. v Prešove pri novej 1000-lôžkovej nemocnici), – prijatie reálneho plánu na zníženie personálneho deficitu v zdravotníctve, – vznik nového medicínskeho odboru „rodinné lekárstvo“, – zaviesť tutoriálny systém pri nástupe nového zdravotníckeho pracovníka do zamestnania, – realizovať relevantné prieskumy spokojnosti hospitalizovaných pacientov, – nastaviť celoslovenský systém manažmentu nemocníc a systém kontroly tohto manažmentu, – zistenie stavu reálnej ambulantnej siete zdravotníckych zariadení, – stanovenie reálneho princípu minimálnej siete zdravotníckych zariadení, – určenie spádového územia pre pre základnú jednotku siete, – podnietiť štruktúrovanú inováciu koncepcií medicínskych odborov, – dosiahnuť zmenu odborných spoločností na skutočne odborné vzdelávacie spoločnosti, – vytvoriť pracoviská excelencie pre každý medicínsky odbor, – zadefinovať rozdiely v špičkovej medicíne v príslušných medicínskych odboroch (voči aspoň českej úrovni), – zrušiť nadbytočnú dualitu funkcií (napr. primár- riaditeľ, …), – zjednotiť vzdelávanie na stredných zdravotníckych školách, – spolupracovať s Ministerstvom školstva na zmene vzdelávania ako v lekárskych tak aj v nelekárskych zdravotníckych odboroch, – prehĺbiť lekárske štúdium začlenením nových technológií, – skrátiť postgraduálne lekárske štúdium využitím nových technológií, – zjednodušiť kritériá pre PhD. štúdium (ak to vôbec štúdium je), – skúsiť nájsť východisko z duality vyučovania i praxe na SZŠ a na vysokých školách pre nelekárske zdravotnícke odbory, – zmeniť ÚDZS: napr. sa môže stať arbitrom pre „cenológiu“ v zdravotníctve, – vyňať pitvy spod právomoci ÚDZS a vrátiťi ch aspoň do krajských nemocníc (spolu s opätovným zriadením patologicko-anatomických oddelení), – zložky ako dialýza, záchranná služba, laboratórne zložky, a zložky najmú zobrazovacej techniky zabudovať ako „kriteriálne“ súčasti fakultných ako aj univerzitných nemocníc, – dať možnosť všeobecným lekárom rozšíriť svoje kompetencie (potom aj s príslušným ohodnotením) formnou krátkodobých kurzov ( napr. pre ekg, pre kožné patológie, ortopedické patológie…. a pod.), – zakotviť povinné členstvo v komore (ale nastaviť to tak, že komora by musela naozaj dohliadať na svojich členov, napr. .v kvalite vzdelania, ale aj v etike (branie „neschválených poplatkov“ a pod.), – revidovať validitu dát poskytovaných NCZI, – revidovať národné preventívne programy, – zavedenie resp. obnovenie vybraných registrov (napr. onkologického), – zreformovať liekovú politiku, – revidovať spôsob a metodiku posudzovania poskytovateľov zdravotnými poisťovňami, – budovať systém digitalizácie zdravotníctva, a pod. …a pod. …a pod.

Ó, Bože, daj ….