Medicína sa rozvíja úžasným tempom. Vyšetrenia sú čoraz presnejšie a lieky čoraz účinnejšie. Dostali sme sa na úroveň, keď vieme dokonca nahradiť alebo opraviť chybný gén v ľudskom tele a dieťa s metabolickým ochorením, ktoré by o pár rokov zomrelo, môže žiť desiatky rokov zdravým životom.
Čo sa však pri vyšetrení pacienta nemení tisícročia, je rozhovor s pacientov a jeho základné vyšetrenie pohľadom, posluchom, pohmatom a poklopom.
Prvým krokom vyšetrenia pacienta je teda cielený rozhovor (anamnéza). Pacienta sa pýtame na okolnosti a príznaky jeho terajšieho ochorenia, na rodinné, pracovné, sociálne, liekové a iné aspekty, ktoré majú lekára nasmerovať na vyslovenie pracovnej diagnózy a ordináciu ďalších potrebných vyšetrení.
Význam anamnézy vyzdvihol profesor William Osler (1849 až 1919), ktorý bol jednou z najvýznamnejších lekárskych postáv svojho času, pamätnou vetou, prednesenou svojím študentom: „Počúvajte pacientov: hovoria vám svoju diagnózu.“
Táto veta v medicíne ostáva doteraz v platnosti. Učebnice medicíny udávajú, že už len prostredníctvom počúvania pacienta vieme určiť správnu diagnózu na cca 80 %.
Nakoľko tento výrok obsahuje v sebe aj všeobecne platný rozmer, môžeme ho v aktuálnej dobe aplikovať aj v tejto forme: “Počúvajte politikov: práve vám niektorí z nich hovoria svoju diagnózu.“
+++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty