dedo Jano

W. Shakespeare vo svojej komédii „Mnoho kriku pre nič“ hovorí o dvoch pároch: prvým sú „sladkí“ Claudio a Hera a druhým párom sú uštipační, prekárajúci sa Benedetto a Beatrice.  Oba príbehy končia šťastne, oba páry skončia pred oltárom.

Vo švajčiarskej Ženeve v pondelok 19. mája 2025 prijalo  78. zasadnutie členské zhromaždenie WHO tzv. „Pandemickú zmluvu“. Hlasovať mohlo 181 štátov, 46 štátov chýbalo. Za bolo 124 štátov, zdržalo sa celkovo 11 štátov. Na prijatie bolo treba 83 hlasov. Nikto však nebol proti.

Zmluvu by mali do mája 2026 doplniť tzv. dodatky k zmluve. Po ich finalizácii a schválení  dohodu možné ratifikovať. Aby dohoda nadobudla platnosť, bude ju musieť ratifikovať najmenej 60 štátov.

Je pravdou, že o prijaté znenie zmluvy bol tuhý boj. Viaceré štáty (nielen náš) vzniesli závažné výhrady.

Pandemická zmluva WHO mala v SR svojich odporcov: vládu SR (SMER, SNS), predsedu vlády SR Roberta Fica, podpredsedu parlamentu NR SR Andreja Danka, splnomocnenca vlády SR pre vyšetrenie pandémie COVID-19 Petra Kotlára a mnohých ďalších.

Pandemická zmluva mala v SR aj svojich stúpencov: prezidenta SR Petra Pellegriniho, zástupcu Slovenska v Rade WHO prof. Jozefa Šuvadu, ministra zdravotníctva Kamila Šaška, Slovenskú akadémiu vied, mnohých epidemiológov a hygienikov.

Prvá strana tvrdila, že zmluva je nevedecká, že ohrozí suverenitu Slovenska, že nám bude diktátom, a to je neprijateľné.

Druhá strana tvrdila, že zmluva vychádza z vedeckých poznatkov, že umožní rýchlejší prenos poznatkov o pandémiách, a vzájomnú spoluprácu, a že vôbec neohrozí suverenitu Slovenska.

Prvá strana vyvolala hlasovanie na členskom zhromaždení WHO, čo je v poriadku, tak by sa malo hlasovať v každej inštitúcii. Súčasne však cúvla, a nehlasovala proti, ako avizovala, iba sa zdržala hlasovania. Reálne ostáva možnosť vstúpiť do procesu tvorby dodatkov. A nakoniec, bude to parlament SR, ktorý zmluvu buď ratifikuje alebo neratifikuje.

W. Shakespeare napísal komédiu. Pandemická zmluva sa stala vládnou tragikomédiou, resp. gogoľovským „smiechom cez slzy“. Shakespeare napísal komédiu so šťastným koncom. Naša vláda ju napísala so „smutným resp. trápnym“ koncom. Shakespearova komédia priniesla „zmierenie a šťastie“ hlavným postavám. V slovenskom poňatí to bude zrejme aj naďalej dráma bez zmierenia, resp. triller na pokračovanie. Takže nakoniec by sme to mohli uzavrieť, že Shakespeare a pandemická zmluva majú naozaj spoločný len nadpis „MNOHO KRIKU PRE NIČ“.