Niekdajší prokurátori bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš končia v pracovno-právnom pomere na Generálnej prokuratúre SR.
Boli o. i. dozorujúcimi prokurátormi v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Utekajú z prípadu, ktorý mal byť morálnym a právnym merítkom stavu spravodlivosti na Slovensku. Reálne to znamená, že riešenie prípadu sa predĺži o mesiace ak nie o roky. Ich vyhlásenie, že budú kedykoľvek nápomocní, je smiešne (to by sa museli stať advokátmi jednej zo zúčastnených strán). Prosto sa na prípad „vykašľali“.
Jedným z dôvodov odchodu bolo údajné nevyhovenie ich žiadosti o pridelenie na Krajskú prokuratúru v Žiline, lebo je to to bližšie k miestu ich bydliska. Takže otázka znie – o koľko kilometrov ďalej od Žiliny je Bratislava od Pezinka? – keď dochádzali na Úrad špeciálnej prokuratúry?
Prokurátor Harkabus sa verejne pochválil, že je jazykovo vybavený. Na Generálnej prokuratúre bol pridelený na medzinárodný odbor, kde je potrebná jazyková kvalifikácia. Podľa tohoto to asi nebola profesionálna degradácia.
Prokurátor Harkabus súčasne ako dôvod uviedol, že aj keby bol zrejme pridelený na Krajskú prokuratúru v Žiline, nemohol by tam pracovať, lebo má – zrejme – „neprekonateľné“ osobné a odborné rozdielne názory na nového námestníka krajského prokurátora Martina Kováča. To ako nadriadený sa bude vyberať podľa osobného názoru podriadeného?
Obaja prokurátori (ako aj všetci ostatní zo zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry) pritom zostali ďalej dozorujúcimi prokurátormi v prípadoch, ktoré dozorovali ako špeciálni prokurátori (ako v prípade spomínaného Jána Kuciaka, a pod.).
Odhliadnuc od čohokoľvek uvedeného, dokončiť prípad vraždy Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej, mal byť pre nich oboch prípadom profesionálnej cti, odbornej, občianskej a morálnej zodpovednosti.
Nuž nestalo sa.
Napokon, majú právo sa rozhodnúť o svojom živote či zamestnaní.
Akurát by bolo pritom poctivé nevyvolávať falošný dojem, že to robia preto, lebo majú „gule“, keď vcelku oprávnene vzniká z celého konania pochybnosť, či majú vôbec v danom kontexte „guličky“.